Dobré dievčatá idú do neba, zlé dievčatá môžu ísť všade

Videosomnic / Aj tak by sme sa najradšej vyspali s Romanom Ondákom, 18. 4. 05–24. 4. 05, Galéria Priestor, Bratislava.
Výstava bola súčasťou festivalu Multiplace.

Aneta (19X5) a Lucia (19X7): video queens, cultural provocateurs, femme activists... Aneta Mona Chisa (asistentka u Miloša Bielického na pražskej AVU) a Lucia Tkáčová (asistentka u Ilony Németh na bratislavskej VŠVU, spoluzakladateľka galérie HIT) sprístupnili počas týždňa festivalu Multiplace výstavu s názvom Videosomnic s podtitulom Aj tak by sme sa najradšej vyspali s Romanom Ondákom. Spolupráca dvoch šťavnatých umelkýň sa začala v roku 2000 spoločnou výstavou Les amiens vo fashion shope ZOE. Spolupráca v oblasti videa pokračovala výstavou Pičoviny v Bratislave. Mediálnej reflexie sa dočkala výstava A room of their own v galérii Médium v roku 2003 a neočakávanú návštevnosť dosiahol ostatný projekt Videosomnic.

Aneta a Lucia sú kamarátky, spolupracovníčky, stylish femmes. Lucia naučila Anetu hačkovať, čo hneď zúžitkovali na výstave A room of their own, kde spoločne obhačkovali futbalovú loptu, manažérsky kufrík či pivo. Na základe tejto výstavy väčšinu objektov vydražila Slovenská národná galéria na 41. mimoriadnej aukcii súčasného umenia v aukčnej spoločnosti SOGA, pričom 75 % z dražených autorkiných diel dosiahlo minimálne stopercentné navýšenie vyvolávacej ceny.
Ich spoločná doterajšia práca je na malobratislavské pomery v zásade provokatívna, ale stratégia veľmi premyslená. Svojou produkciou sa páčia divákom a začínajú sa páčiť umeleckému trhu aj v zahraničí. Provokácia v ich dielach sa totiž strieda s výsmechom voči esencializmu vo feministickom umení a voči vyčerpanosti a častokrát umelému udržiavaniu feministických tém.
Aneta a Lucia vo videách ako v svojom živote používajú ženský šarm a ich prirodzené ženské správanie na zvýraznie a výsmech kŕčovitosti feministických tém. Výsmech je však prirodzený, lebo vedia, že akékoľvek umenie, ktoré budú produkovať, dostane vždy nálepku „ženské“. Ak v súčasnosti tvoria spolu, herečkami sú vo videoprácach obe. Sú nahé, alebo sa vyzliekajú duševne odkrývaním ženských faux pas.
Etapy kultúrnych provokácií, ktorými prechádzajú (a ktorými ako si niektorí myslia sa vyrovnávajú s neexistenciou feministického hnutia v 70tych rokoch na Slovensku) na ostatnej výstave zakotvili v reflexii pornovidea. Stredoeurópsky región je výrobňou pornovideí – Bratislava dominuje v produkcii gayporna. Svoje video s názvom Pornvideo (1 min 9 sec, 2004) nakrútili Aneta a Lucia v reálnom profištúdiu, ktoré sa zaoberá výrobou videí pre stredoeurópsky pornotrh. Aneta a Lucia v ňom simulujú reálne zábery trhového heterosexuálneho videoporna, pričom obe aktérky ostávajú oblečené. Pri typických ženských či mužských pózach sa striedajú, čím nie je určená dominancia žiadnej z nich. Kamera sníma ich vzdychajúce tváre a zaodeté roztúžené telá a pohyby vo veľkých detailoch. Kamera pomocou strihu striedavo prechádza od detailu k zobrazeniu celej scény. O vášnivosti hereckého výkonu nás autorky nemusia veľmi presviedčať: pri pohyboch pohadzujú vlasmi, kamera robí výrazné detaily na ich mimiku, ale prítomnosť simulácie navodzuje práve vhodne zvolená hudba, vzdychy, prostredie, čo všetko odkazuje práve ku klišé pornoscén. Videoprojekcia na výstave bola doplnená siedmymi fotografiami, ktoré obe autorky zachytáva znova zaodeté v pózach sexuálneho styku na rebríku, vo výťahu a rôznych iných interiéroch, ktoré navodzujú bizarnú atmosféru, v ktorej by sa simulovaný pohlavný styk mal odohrávať.
Druhé video s názvom Holidayvideo (9 min, 2004) je nakrútené bez strihu a je statické, zachytáva rozhovor oboch umelkýň na kúpalisku počas prázdnin v Rumunsku. Statickú kameru triešti výrazná farebnosť obrazu, obe umelkyne majú farebné bikiny, popíjajú letné farebné malinovky so slamkou a popritom akoby náhodou vedú rozhovor o umení a hlavne umelcoch. Ústrednú otázku „s kým by si sa radšej vyspala?“ kladú jedna druhej. Na výber prichádzajú osoby a mená so slovenskej výtvarnej scény v podobe umelcov a kurátorov (vyskytne sa aj jedna umelkyňa). Kedže o tom s kým by sa najradšej nakoniec Lucia a Aneta vyspali, hovorí podnázov celej výstavy. Jednotlivé mená, ktoré padnú v ich rozhovore, sa nezakladajú na osobných kontaktoch na slovenskej scéne, skôr idú po materiálnej úspešnosti umelca.
Obe autorky sa rozhodli, že toto video už viackrát nezverejnia, avšak podobnú verziu otázok a odpovedí ich spoločného rozhovoru pripravili v Homevideo (3,5 min, 2005) pre tohtoročné bienále v Prahe Karlíne organizované Politim. Video sa odohráva v domácom prostredí a zakladá sa na sérii otázok. Otázky kladú najprv jedna druhej: „zakoľko by sa vyspali s riaditeľmi pražských bienále Giancarlom Politim (Prague biennale 2,) či Milanom Knižákom (IBCA 2005, Národní galerie)“. V druhej polovici rozhovoru si osvoja osoby Politiho a Knižáka, ktorí sa napriek doterajším nezohodám dokážu porozprávať napríklad o tom „za koľko?“.
Výnimočnosť a vyspelosť prác oboch autoriek presne kopíruje vývoj ich vzájomného vzťahu, ktorý nabral vyrovnanosť výstavou A room of their own. Odvtedy má táto spoločná tvorba vzácne vyrovnaný názorový charakter. Videá, ktoré vytvorili, čerpajú provokáciu z prostredia erotiky alebo (kultúrnej) politiky či kultúrnych sociálnych vzťahov. Mohli by sme povedať, že vizualita, strih videí ťaží z neskoršej videotvorby Pipilotti Rist, ale pravdou je, že spoločná je len vizuálna farebnosť. Aneta a Lucia tvoria s veľkou dávkou humoru a je vidieť, že spoločná hra na umenie ich veľmi baví. Ich inteligentný humor v ostanej videotvorbe má odzbrojujúcu funkciu, ktorý reinterpretuje „ortodoxný feminizmus“ a posúva ho ďalej.

Poznámka:
1) Roman Ondák, slovenský umelec narodený 1966 v Žiline. Pozri ranking umelca na http://www.artfacts.net

01.03.2005