DIVUS PRAHA: Lucia Dovičáková: Co všechno ještě potřebuješ zničit?
Lucia Dovičáková: Co všechno ještě potřebuješ zničit?

Lucia Dovičáková: Co všechno ještě potřebuješ zničit?

05.09.2020 14:00 - 28.11.2020

DIVUS PERLA | en cs

(...)

Geometria na Dovičákovej maľbách, akvareloch a kresbách ide proti zdravému rozumu, pretože sa riadi pravidlami neeukleidovskej geometrie.

V 19. storočí ju objavila matematika.

V 20. storočí ju uplatnil Einstein vo svojej teórii relativity a v umení ju ikonizoval M. C. Escher.

V 21. storočí neeukleidovskú geometriu žijeme.

Niekedy nazývaná aj geometria krivých priestorov sa vyznačuje tým, že jej súradnice nie sú priame a na seba kolmé ako v tradičnej, eukleidovskej geometrii, ale podliehajú deformáciám spolu s javmi, ktoré pomáhajú vyobrazovať.

V 21. storočí neeukleidovskú geometriu žijeme navonok, pretože vďaka digitálnym technológiám obhospodarujeme priestor len za veľmi slabej väzby k zemepisným danostiam, tj. k vonkajším rozmerom. A žijeme ju vnútorne, pretože takto vyslobodení z času a priestoru, majú naše vrtochy, ambície a túžby – tj. vnútorné rozmery – natoľko zväčšený výbeh, že sú to práve ony, ktorým sa tzv. fyzický priestor prispôsobuje, skôr než naopak. Neeukleidovská geometrie je teda geometria, v ktorej sa vnútorné a vonkajšie rozmery vzájomne ovplyvňujú, takže predmety v nej vypadajú zdeformovane, aj keď sú dielom prísnych zobrazovacích pravidiel.

Ísť proti zdravému rozumu, byť nelogická, nebyť – doslova – priamočiara, „riešiť koniny“, teda poľahky môže znamenať, že človek čelí niečomu zložitejšiemu, čo vyžaduje vyššiu formu vyjadrenia, než je racionalita, priamočiarosť a logika. Ono to ale nie je tak, že by neeukleidovská geometria bola odchýlenou, špeciálnou formou geometrie eukleidovskej. Práve naopak, je to eukleidovská geometria, ktorá predstavuje výnimku. Je totiž špeciálnym a z pohľadu prírody (a dnes už aj kultúry) extrémne výnimočným prípadom geometrie neeukleidovskej. Geometria krivých priestorov je mocnejší nástroj než ten, na ktorom lipne zdravý rozum s jeho požiadavkami priamočiarosti a vonkajšej logickej konzistencie. Absurdné teda nie sú kresby koní, ktoré zauzlene, ovislo alebo akoby naruby prekonávajú prekážky. Absurdné je dnes vnímať tie vnútorné rozmery, ktoré Dovičákovej kresby vyjadrujú, ako niečo menej reálne. Absurdná je neochota pristúpiť na ultimátny realizmus tohto druhu zobrazenia.

Protirečivosť, tj. vonkajšia nekonzistencia, diskvalifikovala ženské myslenie len preto, že moderná doba za reálnu a pádnu považovala skôr vonkajšiu konzistenciu logiky, ktorá pozná len pravdu a nepravdu, a eukleidovsky priamočiary vzťah pravdy akazu. Vonkajšiu konzistenciu bytia kládla nad vnútornú konzistenciu vznikania a stávania sa, ktoré se uskutočňuje v paradoxe. Zložitosť sveta a vzťahu k sebe dnes preto vyžadujú prekročenie tejto apriorne mužskej formy myslenia. Inak povedané, svet se nikdy nestával takým ženským ako dnes.

(...)

Z textu Pala Fabuše, 2019





05.09.2020 14:00 - 28.11.2020

Komentáře

Článek zatím nikdo nekomentoval

Vložit nový komentář

Doporučené články

Terminátor vs Avatar: Poznámky k akceleracionismu Terminátor vs Avatar: Poznámky k akceleracionismu
Proč političtí intelektuálové, proč máte sklon k proletariátu? V soucitu k čemu? Chápu, že by vás proletář nenáviděl, vy nenávist neznáte, protože jste buržoa, privilegovaný, uhlazený druh, ale taky proto, že si netroufáte tvrdit, že jedinou podstatnou věcí, co jde říci, je, že si člověk může užít polykání sraček kapitálu, jeho materiálu, jeho kovových mříží, jeho polystyrenu, jeho knih, jeho…
Obsah 2016/1 Obsah 2016/1
Obsah nového čísla.
Magda Tóthová Magda Tóthová
Práce Magdy Tóthové zpracovávají moderní utopie, sociální projekty a jejich ztroskotání s pomocí výpůjček z pohádek, bájí a science fiction. Probírají osobní i společenské otázky nebo témata soukromého a politického rázu. Personifikace je dominantním stylovým prostředkem všudypřítomné společenské kritiky a hlavní metodou užívání normotvorných prvků. Například v práci „The Decision” („Rozhodnutí“)…
Nick Land — experiment s nehumanismem Nick Land — experiment s nehumanismem
Nick Land byl britský filozof, který už není, aniž by byl mrtev. Jeho takřka neurotický zápal pro šťourání se v jizvách skutečnosti svedl nemálo nadějných akademiků na obskurní cesty tvorby, která obtěžuje svou původností. Texty, které po něm zůstaly, dosud spolehlivě znechucují, nudí a pudí k vykastrování jejich zařazením do „pouhé“ literatury.